Pohoda 2009 za nami a ďalšia party pred nami. Tí čo boli na Pohode vedia ako bolo pre tých čo neboli len toľko, že fúkalo. Na akciu sme vyrazili už v utorok večer s malým a skromným nocľahom na Šútove. Potom sme pokračovali smer Pohoda kde sme stavali stan a štvrtok sme už mali všetko postavené. Zopár noriek sa zložilo u nás backstegy čím získali príjemne miesto uprostred areálu a mi pre zmenu príjemnú spoločnosť. Za najlepšiu prdel celej Pohody by som označil koncept Silent Disco. Jednalo sa o Marlboro stan (áno ta kopula čo z nej strecha uletela) v ktorom hneď pri vstupe červené hostesky dali každému na ruku náramok a do ruky krásne žlté sluchátka. V celom stane bolo ticho a žiadne repro iba šum davu a blikot svetiel. Sluchátka boli bezdrátove a mali dva kanály, ktoré si každý sám prepínal na každom kanály hral iný Dj. A hrali precky…. jak vyšité a všetkých hudobných žánrov cez elektro, funk až po metal. … Najväčšia prdel bola, že každý si púšťal niečo iné tým pádom sa len podľa tanca a újebu v tvári dalo zistiť na čo ten druhý kalí…Sranda to bola fakt nákazlivá, lebo každý sa na tom perfektne zabával… a očné kontakty s druhým pohlavím boli o to intenzívnejšie. No a potom ďalší deň iba smršť, evakuácia, a close…O búrke sme počuli fámy už niekoľko hodín vopred. Ako to už s búrkou býva každý vedel, že bude len nik nevedel aká bude. A tak sme čakali a robili prípravy. Kolíky od stanu boli zabité na doraz a v maximálnom počte a tak sme boli len v turbo strehu… A tak som vybral pozrieť koncert skupiny Diego. Keď už fúkalo moc išiel som skontrolovať ten náš domček stanový. Cestou som už videl ako z Marlboro kopuly strhlo strechu (zrejme je tak riešená, že keď fúka tak ju strhne aby nepoškodilo konštrukciu). Pár sekúnd na tom som videl pomedzi stany a autá ako asi v priebehu troch sekúnd zmizla z povrchu obrovská O2 arená. Jednalo sa o šapíto úctyhodných rozmerov. A zrazu nebolo. Tak sme pozerali čo to spraví s tým naším stanom. Sú dve varianty buď všetky plachty zatiahnuť a čakať alebo dať plachty dole aby sa do toho vietor neoprel. Zvoli sme tu druhú variantu. Vietor cez stan prefúklo veci sa rozleteli avšak konštrukcia ostala celá. Celé to trvalo možno 10 min. Potom už iba čakačka čo príde. Šírili sa totiž fámy, že sú mŕtvy ľudia a príde ďalšia smršť. Tá však neprišla avšak prišiel koniec festivalu. Najprv ako fáma a potom už ako oficiálna hláška. Jeden východ bol určený pre záchranárov, sanitky, policajtov, hasičov atď… A ten ďalší pre návštevníkov, ktorý išli hromadne preč zo zrušeného festivalu. Keďže tam prichádzali niekoľko dní a veľa hodín zrazu kapacita exitu nestačila a tak tam vznikla dosť slušná zápcha. A tom by však vedela viac Lenka, ktorá si to pekne v aute presedela.
My sme museli ostať v areály nevediac kedy bude povolený vstup pre autá organizátorov, firiem a sponzorov. A tak sme nevedeli kedy si máme zavolať veľké auto na odvoz vecí. Stalo sa tak až okolo 23:00 To sme však už vedeli, že zbytok práce a balenia si necháme na ráno. A tak v nedeľu som došiel domov z festivalu na ktorý sme vyrazili už v utorok. Vcelku mazec.
